Farnosť Oslany

Pozeráte si:
Domov Kontakt

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev farnosť Oslany

Námestie slobody č. 583/20

Oslany 972 47

 

Farnosť spravuje: Branislav Markovič, farár

Úradné hodiny

Tel.  046/549 11 18

e-mail: oslany@fara.sk

web: faraoslany.sk

Poslať mail

 

Zóna pre OPC

Užívateľské meno

Heslo

Ponuka

Odpustky počas Roka sv. Františka Xaverského

Synoda 2021-2023

Skratky v menu

C-19 a naša farnosť

Prvoprijímajúci
Birmovanci
Miništranti
Bioetika

Obec Oslany

Katechézy
sv. otca Františka

Aktuálne:

   O rozlišovaní

Ukončené:

   Hodnota staroby
   Svätý Jozef
   List Galaťanom
   Uzdraviť svet
   Sviatosti
   Blahoslavenstvá
   Dekalóg
   Modlitba
   Otče náš
   Svätá omša

Návšteva Slovenska

Zo života Cirkvi...


Dnešné liturgické čítania

TV Lux - naživo (oficiálne stránky)


Aktuality z TkKBS:

 Svätec dňa

Václav

Rádio Vatikán
Dnešné vysielanie
(aktívne po 20:15)

Včerajšie vysielanie

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev farnosť Oslany
Námestie slobody č. 583/20
Oslany 972 47

Tel.: 046/549 11 18
e-mail: oslany@fara.sk
web: faraoslany.sk

IČO: 31939465
DIČ: 2021272165

Bankové spojenie:
SK38 0900 0000 0003 7182 7867 (Slovenská sporiteľňa)

Kde nás nájdete?

48.62955113, 18.468564749

48° 37' 46.3840697" N
18° 28' 6.8330956" E

Virtuálna prehliadka

Kostol sv. Štefana Uhorského

Vyhľadávanie v Biblii

(pomôcka: ako vyhľadávať?)

Zvoľ preklad:

Widget od: Moja Biblia


53,935 návštev
111,954 zobrazení
2.08 zobrazení / návštev
nach oben
Zavrieť   X

Václav, knieža a mučeník

Svätý

Sviatok: 28. september

* okolo 907 Stará Boleslav, Čechy

† 28. september 935 (alebo 929) tamtiež

Atribúty: štít, meč, oštep

Význam mena: slávny, ovenčený, víťazná koruna (slovan.)

Patronát: Patrón Čiech

Sv. Václav sa narodil v rokoch 903-907 ako najstarší syn českého kniežaťa z rodu Přemyslovcov Vratislava I. a jeho manželky Drahomíry. Bol vnukom sv. Ľudmily. Rodičia aj starí rodičia boli kresťanmi. Vratislav dal syna vychovávať svojej matke Ľudmile, pretože Drahomíra bola kresťankou viac-menej len naoko, v duši bola ctibažná a ukrutná. Po Vratislavovej smrti dala Ľudmilu zavraždiť a sama sa zmocnila vlády v krajine. Prenasledovala kresťanských veľmožov, kňazov a poddaných. Kresťanskí veľmoži však povstali proti nej a prinútili ju, aby sa zriekla vlády a odišla do Starej Boleslavi. Bolo to asi v roku 924. V tomto zmätku sa ujal vlády Václav. Záležalo mu na tom, aby udržal ríšu jednotnú a pevnú. Podarilo sa mu odvrátiť vojenské hrozby zo strany českého vojvodu Radislava aj bavorského vojvodu Arnulfa, ktorý sa proti nemu spolčil s nemeckým cisárom Henrichom I. Obe hroziace nebezpečenstvá sa skončili bez boja a bojachtiví vojvodovia a cisár odišli po rozhovore s kniežaťom Václavom. Mladý panovník sa staral o to, aby svoj ľud urobil šťastným. Sám žil prísne a skromne. Staval chrámy a školy. V Prahe dal postaviť chrám sv. Víta. Mnoho sa modlieval. Sám sial pšenicu, z ktorej potom vlastnoručne mlel múku a piekol hostie. Podobne obrábal aj vinicu, z ktorej pripravoval víno na bohoslužby. Do chrámu chodil bosý aj v zime. Hovorí sa, že sluha, ktorý raz šiel za ním tiež bosý, sa sťažoval na zimu. Václav mu povedal, aby stúpal do jeho šľapají. Sluha poslúchol a necítil žiadnu zimu. Václav podporoval chudobných, často sám doniesol pokrm alebo drevo na kúrenie tým, ktorí to potrebovali. Veľa cestoval po krajine, aby vedel, ako ľudia žijú.

Snažil sa vykoreniť pohanské zvyky, nemravníkov zo svojho dvora vykázal preč. Aj nespravodliví sudcovia, krutí veľmoži museli odísť. Samozrejme, tým sa to nepáčilo. Začali ho nenávidieť. V tejto nenávisti ich podporovali aj Václavova matka Drahomíra a jeho brat Boleslav. Václav by bol rád prepustil kniežací stolec bratovi, no vedel, že by to nedopadlo dobre. Preto len odovzdane trpel. Boleslav sa pridal k sprisahancom, ktorí Václavovi číhali na život. Jeho vraždu zosnovali tak, že Václava pozval Boleslav k sebe do Starej Boleslavi. Bolo to 27. septembra na sviatok sv. Kozmu a Damiána, kedy sa konala oslava výročia posvätenia chrámu. Na slávnostných bohoslužbách a hostine sa to však neodvážili spraviť. Jeden veľmož, oddaný Václavovi, spozoroval nebezpečenstvo a knieža varoval. Václav sa odišiel modliť do svojej izby a zveril sa pod ochranu sv. archanjela Michala. Na druhý deň včasráno išiel podľa svojho zvyku do kostola. Pri bráne chrámu stretol svojho brata, ktorému poďakoval za hostinu. Vtedy Boleslav vytasil meč a zaťal mu do hlavy. Václav však bol mocnejší, vytrhol mu meč, zvalil ho na zem. Meč mu však vrátil na znak odpustenia. Potom sa ponáhľal do chrámu. Boleslavovi kompáni sa na neho vrhli a mečmi ho rozsekali. Stalo sa to 28. septembra 929 pri dverách kostola sv. Kozmu a Damiána v Starej Boleslavi. Jeho matka Drahomíra nemala účasť na tomto sprisahaní. Zobrala Václavovo telo. Pochovali ho v tamojšom chráme. Václava si hneď po smrti ľudia uctievali ako svätého. Úctu k nemu potvrdil rozšíril na celú Cirkev pápež Klement X. v roku 1670. Bratovrah Boleslav sa neskôr kajal za svoj čin. Tri roky po smrti dal Václavovo telo previesť do chrámu sv. Víta v Prahe. Sám kráčal bosý v drsnom rúchu, opásaný povrazom popri truhle. Verejne vyznal svoj zločin a prosil o milosrdenstvo a odpustenie. Zaujal trón svojho brata a sám sa snažil šíriť kresťanstvo v krajine. Boleslavove deti Strachkvas a Milada vstúpili do kláštora a zomreli v chýre svätosti, ďalší syn Boleslav po svojom otcovi v oku 967 prevzal vládu a múdro spravoval ľud. Pomenovali ho Boleslavovom Dobrotivým.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X