Farnosť Oslany

Pozeráte si:
Domov Farnosť Pastorácia Miništranti

Miništranti


Letné potulky - 2022

Letné dobývanie hradov - 2021


Vnútorné menu:



Miništrovať je do slovenčiny prevzaté latinské slovo ministrare - slúžiť.
Miništrant je teda ten, kto túto službu vykonáva. Táto služba ale nie je obyčajnou všeobecnou službou, ale silne špecifickou službou Bohu, kňazovi a celému spoločenstvu veriacich pri oltári. Preto táto služba nie je akousi povinnosťou, ale výsadou.

Práve táto výsada je dôvod, prečo nemôže miništrovať každý, kto by chcel. Na miništrantov sa kladú naozaj nemalé nároky - na ich vzdelanie, dôslednosť, dôstojnosť a to nie len pri oltári, ale aj v osobnom živote. To ale nemá byť dôvod pre nejakú suchopárnosť. Miništranti sú všade poriadne veselá, živá kopa chlapcov, ktorí vedia spojiť život podľa božích príkazov so svojím bežným životom dospievajúcich mladíkov. Už sv. Filip Neri povedal: "Smutný svätý by bol naozaj smutný." A toto sa stalo akýmsi tichým heslom miništrantov...

Keďže každý miništrant je niekoho dieťa, prosím všetkých rodičov miništrantov, aby sa za svojich synov modlili. 


Miništrantský sľub:

Ďakujem Ti Pane Ježišu Kriste,
že si ma povolal do služby pri oltári
medzi služobníkov oltára.
Sľubujem, že moje správanie
v kostole, doma, v škole a vôbec všade
bude vždy príkladné.
Budem sa usilovať žiť podľa Tvojho príkladu.


Modlitba rodičov za miništrantov:

Všemohúci večný Bože, milujúci Otče,
dal si mi v mojom synovi nenahraditeľný dar.
Prosím ťa, veď ho svojou mocnou prozreteľnosťou,
aby ti bol verný nie len v službe pri tvojom oltári,
ale v celom svojom živote.
Ochraňuj ho, aby sa zachoval čistý a tak raz vošiel
do radosti nebeskej vlasti.
Skrze Krista nášho Pána. Amen.


Sv. Tazícius

Tarzícius bol akolytom (rozdávateľom Eucharistie) alebo diakonom v Ríme. V druhej polovici 3.storočia bol ukameňovaný davom ľudí na rímskej ceste Via Appia, keď niesol Eucharistiu neznámemu kresťanovi do väzenia. Túto udalosť opísal kardinál Wiseman vo svojom diele „Fabiola“. Pápež sv. Damazus (bol pápežom v rokoch 366-384) napísal o ňom poému a dal mu vytesať na náhrobný kameň štvorveršie, ktoré vyjadrovalo príčinu jeho smrti. Legenda ho predstavovala ako chlapca (miništranta), ktorý v čase prenasledovania niesol Eucharistiu uväzneným kresťanom. Na tejto ceste ho stretli chlapci, ktorí však kresťanmi neboli. Chceli, aby im ukázal, čo to nesie. On však Eucharistiu chránil za každú cenu. Chlapci čoskoro prišli na to, že je kresťanom a nesie „kresťanské tajomstvá“. Kvôli tomu ho začali biť a kameňovať. Tarzícius sa však držal statočne. Keď už zomieral, išiel okolo jeden rímsky vojak, ktorý bol tiež kresťanom. Chlapcov rozohnal a Tarzícius mu ešte stihol povedať, Koho nesie a kam. Potom vydýchol. Vojak sa postaral aj o jeho telo aj o Eucharistiu. Či tento príbeh obsahuje presné historické fakty, nevieme. Tarzícius mohol byť aj mladým mužom – diakonom, ktorý niesol Eucharistiu z titulu svojej funkcie a služby: či už chorým, prenasledovaným alebo z pápežskej sv. omše kňazom hlavných rímskych kostolov ako znak jednoty. V každom prípade je mučeníkom a oddávna si ho uctieva mnoho ľudí, najčastejšie ako patróna miništrantov.


Legio Divina
(Dominum nostrum Iesum Christum)


 I. Legio Divina - Božia armáda, je názov spoločenstva oslianskych miništrantov, ktorí sa zároveň riadia nasledovným poriadkom.


 II. Legio Divina má hierarchické usporiadanie, ktoré sa každý jej člen zaväzuje rešpektovať.

Dux
generál
je spravidla správca farnosti, prípadne iný kňaz určený na starostlivosť o miništrantov.
Légátus je hlavný miništrant. Volia ho na spoločne dohodnuté obdobie všetci členovia LD, hodnosť nadobúda odobrením voľby generálom. Má plnú moc nad všetkými miništrantmi (prípadne len nad svojou légiou). On sám podlieha len pod generála (prípadne legáta I. légie).
Tribúnus je zástupcom legáta. Plní všetky povinnosti, ktoré mu uloží legát a vyššia hodnosť. V neprítomnosti legáta má jeho kompetencie.
Praefectus
veliteľ
je miništrant, ktorý prešiel potrebnými skúškami a dosiahol potrebné osobitné rády pre hodnosť prefekta. Jeho úlohou je dozerať a pomáhať nižším hodnostiam. V neprítomnosti vyššej hodnosti (okrem generála) rozdeľuje liturgické služby a dozerá na ich správne vykonanie.
Centurió je miništrant, ktorý prešiel potrebnými skúškami a dosiahol potrebné osobitné rády pre hodnosť centurióna. Jeho úlohou je dozerať a pomáhať nižším hodnostiam. V neprítomnosti vyššej hodnosti rozdeľuje liturgické služby a dozerá na ich správne vykonanie.
Míles je miništrant v dohodnutej dobe po zložení miništrantského sľubu. V tejto hodnosti môže byť ponechaný aj dlhšie, pokiaľ nedosiahne potrebné osobitné rády pre hodnosť centurióna.



 III. Rast hodností v Legio Divina sa riadi nasledovnými usmerneniami.

 a) Každý nový miništrant sa stáva členom LD, pričom mu je udelená hodnosť míles. Táto hodnosť mu ostáva celý kalendárny rok po zložení miništrantského sľubu. Povýšeniu predchádza dosiahnutie osobitných rádov potrebných pre vykonávanie hodnosti centurióna.

 b)
Povýšeniu z centurióna na prefekta predchádza dosiahnutie osobitných rádov potrebných pre vykonávanie hodnosti prefekta. Tieto sú mu udelené po úspešnom zložení vedomostných skúšok.

 c) Tribúnom sa stáva prefekt, zvolený členmi LD, alebo v prípade neúspešnej voľby, vybraný legátom a potvrdený generálom. Uvedenie do hodnosti je slávnostným spôsobom pri účasti všetkých členov LD.

 d) Legátom sa,
v prípade, že nie je znovu zvolený, spravidla stáva tribún po odobrení generálom. Uvedenie do hodnosti je slávnostným spôsobom pri účasti všetkých členov LD. V prípadnom neprijatí tejto hodnosti zo strany tribúna, nasleduje nová voľba. Ak je voľba opakovane neúspešná, hodnosť ostáva vakantná (neobsadená).


 IV. Osobitné rády.
 
a)
Regula Calicis Rád kalicha Míles
Regula Sc. Rosarii Rád posv. ruženca  
Regula Incensionis Rád kadidla Centurió
Regula Cruciferraris Rád kríža  
Regula Ceroferraris Rád sviece  
Regula Templóris Rád lit. priestoru Praefectus
Regula Mitrae Rád mitry  
Regula Berlae Rád berly  
Regula Missalum Romanum Rád Rímskeho misála  
Regula Liturgiae Sacrae Missae Rád lit. sv. omše Tríbúnus
Légátus

 




















b) Osobitné rády dosahujú miništranti teoretickými znalosťami a praktickou zručnosťou.


 V. O.A.M.D.G.

 

Zóna pre OPC

Užívateľské meno

Heslo

Ponuka

Odpustky počas Roka sv. Františka Xaverského

Synoda 2021-2023

Skratky v menu

C-19 a naša farnosť

Prvoprijímajúci
Birmovanci
Miništranti
Bioetika

Obec Oslany

Katechézy
sv. otca Františka

Aktuálne:

   O rozlišovaní

Ukončené:

   Hodnota staroby
   Svätý Jozef
   List Galaťanom
   Uzdraviť svet
   Sviatosti
   Blahoslavenstvá
   Dekalóg
   Modlitba
   Otče náš
   Svätá omša

Návšteva Slovenska

Zo života Cirkvi...


Dnešné liturgické čítania

TV Lux - naživo (oficiálne stránky)


Aktuality z TkKBS:

 Svätec dňa

Václav

Rádio Vatikán
Dnešné vysielanie
(aktívne po 20:15)

Včerajšie vysielanie

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev farnosť Oslany
Námestie slobody č. 583/20
Oslany 972 47

Tel.: 046/549 11 18
e-mail: oslany@fara.sk
web: faraoslany.sk

IČO: 31939465
DIČ: 2021272165

Bankové spojenie:
SK38 0900 0000 0003 7182 7867 (Slovenská sporiteľňa)

Kde nás nájdete?

48.62955113, 18.468564749

48° 37' 46.3840697" N
18° 28' 6.8330956" E

Virtuálna prehliadka

Kostol sv. Štefana Uhorského

Vyhľadávanie v Biblii

(pomôcka: ako vyhľadávať?)

Zvoľ preklad:

Widget od: Moja Biblia


53,934 návštev
111,954 zobrazení
2.08 zobrazení / návštev
nach oben
Zavrieť   X

Václav, knieža a mučeník

Svätý

Sviatok: 28. september

* okolo 907 Stará Boleslav, Čechy

† 28. september 935 (alebo 929) tamtiež

Atribúty: štít, meč, oštep

Význam mena: slávny, ovenčený, víťazná koruna (slovan.)

Patronát: Patrón Čiech

Sv. Václav sa narodil v rokoch 903-907 ako najstarší syn českého kniežaťa z rodu Přemyslovcov Vratislava I. a jeho manželky Drahomíry. Bol vnukom sv. Ľudmily. Rodičia aj starí rodičia boli kresťanmi. Vratislav dal syna vychovávať svojej matke Ľudmile, pretože Drahomíra bola kresťankou viac-menej len naoko, v duši bola ctibažná a ukrutná. Po Vratislavovej smrti dala Ľudmilu zavraždiť a sama sa zmocnila vlády v krajine. Prenasledovala kresťanských veľmožov, kňazov a poddaných. Kresťanskí veľmoži však povstali proti nej a prinútili ju, aby sa zriekla vlády a odišla do Starej Boleslavi. Bolo to asi v roku 924. V tomto zmätku sa ujal vlády Václav. Záležalo mu na tom, aby udržal ríšu jednotnú a pevnú. Podarilo sa mu odvrátiť vojenské hrozby zo strany českého vojvodu Radislava aj bavorského vojvodu Arnulfa, ktorý sa proti nemu spolčil s nemeckým cisárom Henrichom I. Obe hroziace nebezpečenstvá sa skončili bez boja a bojachtiví vojvodovia a cisár odišli po rozhovore s kniežaťom Václavom. Mladý panovník sa staral o to, aby svoj ľud urobil šťastným. Sám žil prísne a skromne. Staval chrámy a školy. V Prahe dal postaviť chrám sv. Víta. Mnoho sa modlieval. Sám sial pšenicu, z ktorej potom vlastnoručne mlel múku a piekol hostie. Podobne obrábal aj vinicu, z ktorej pripravoval víno na bohoslužby. Do chrámu chodil bosý aj v zime. Hovorí sa, že sluha, ktorý raz šiel za ním tiež bosý, sa sťažoval na zimu. Václav mu povedal, aby stúpal do jeho šľapají. Sluha poslúchol a necítil žiadnu zimu. Václav podporoval chudobných, často sám doniesol pokrm alebo drevo na kúrenie tým, ktorí to potrebovali. Veľa cestoval po krajine, aby vedel, ako ľudia žijú.

Snažil sa vykoreniť pohanské zvyky, nemravníkov zo svojho dvora vykázal preč. Aj nespravodliví sudcovia, krutí veľmoži museli odísť. Samozrejme, tým sa to nepáčilo. Začali ho nenávidieť. V tejto nenávisti ich podporovali aj Václavova matka Drahomíra a jeho brat Boleslav. Václav by bol rád prepustil kniežací stolec bratovi, no vedel, že by to nedopadlo dobre. Preto len odovzdane trpel. Boleslav sa pridal k sprisahancom, ktorí Václavovi číhali na život. Jeho vraždu zosnovali tak, že Václava pozval Boleslav k sebe do Starej Boleslavi. Bolo to 27. septembra na sviatok sv. Kozmu a Damiána, kedy sa konala oslava výročia posvätenia chrámu. Na slávnostných bohoslužbách a hostine sa to však neodvážili spraviť. Jeden veľmož, oddaný Václavovi, spozoroval nebezpečenstvo a knieža varoval. Václav sa odišiel modliť do svojej izby a zveril sa pod ochranu sv. archanjela Michala. Na druhý deň včasráno išiel podľa svojho zvyku do kostola. Pri bráne chrámu stretol svojho brata, ktorému poďakoval za hostinu. Vtedy Boleslav vytasil meč a zaťal mu do hlavy. Václav však bol mocnejší, vytrhol mu meč, zvalil ho na zem. Meč mu však vrátil na znak odpustenia. Potom sa ponáhľal do chrámu. Boleslavovi kompáni sa na neho vrhli a mečmi ho rozsekali. Stalo sa to 28. septembra 929 pri dverách kostola sv. Kozmu a Damiána v Starej Boleslavi. Jeho matka Drahomíra nemala účasť na tomto sprisahaní. Zobrala Václavovo telo. Pochovali ho v tamojšom chráme. Václava si hneď po smrti ľudia uctievali ako svätého. Úctu k nemu potvrdil rozšíril na celú Cirkev pápež Klement X. v roku 1670. Bratovrah Boleslav sa neskôr kajal za svoj čin. Tri roky po smrti dal Václavovo telo previesť do chrámu sv. Víta v Prahe. Sám kráčal bosý v drsnom rúchu, opásaný povrazom popri truhle. Verejne vyznal svoj zločin a prosil o milosrdenstvo a odpustenie. Zaujal trón svojho brata a sám sa snažil šíriť kresťanstvo v krajine. Boleslavove deti Strachkvas a Milada vstúpili do kláštora a zomreli v chýre svätosti, ďalší syn Boleslav po svojom otcovi v oku 967 prevzal vládu a múdro spravoval ľud. Pomenovali ho Boleslavovom Dobrotivým.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X