Farnosť Oslany

Termín birmovky: 5. september 2021 >> ORGANIZAČNÉ STRETNUTIE RODIČOV: 21.8.2021 po večernej sv. omši v kostole.
Pozeráte si:
Domov Farnosť História Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

V oslianskej farnosti sa už vystriedal značný počet kňazov. Ich zoznam siaha až do začiatku XIV. storočia, z ktorého sa síce zachovali iba krátke útržkovité správy, ale o to cennejšie pre bohatú históriu tejto farnosti.

Takto od roku 1332 až po súčasnosť (r. 2006) pôsobilo v Oslanoch 42 kňazov. Niektorí z nich pôsobili dlhšie, iní veľmi krátko. Na nasledujúcich stranách je uvedený ich zoznam a krátka charakteristika.

DOMINIK. Je spomínaný ako kňaz kostola sv. Štefana, kráľa z „Hoslan“ - Oslian vo Vatikánskych archívoch.1 V Oslanoch pôsobil v rokoch 1332 – 1337.2

TOMÁŠ. Syn Štefana pochádzajúceho z Leloviec. Farárom v Oslanoch bol v roku 1395.3

POLÉCZY PETER. Bol synom Šimona Poléczyho z Bojníc. Ako farár v Oslanoch pôsobil v roku 1483 a od roku 1485 ako správca altárie v Bojniciach. V roku 1488 ho kráľ Matej prezentoval z moci práva Ostrihomskému katedrálnemu archidiakonovi Tomášovi a generálnemu vikárovi de Ibafalva, aby ho inštaloval.4

GREGOR. O tomto oslianskom farárovi sa z roku 1561 zachoval takýto záznam z vizitácie: „Je dekanom tohože dištriktu, ustanovený ctihodným pánom Štefanom Zakalinszkým. Má formáciu (vzdelanie) a má tiež manželku, bradu a kňazskú tonzúru. Sviatosť vysluhuje pod obidvomi spôsobmi.“5

KNIHÁR AMBRÓZ. Vo vizitácii z 9. 4. 1561 sa o ňom píše: „Je tu farár menom Ambróz, ženatý, s bradou, nemá tonzúru a prijíma pod obojím spôsobom. Všetci ľudia bývajúci na tomto mieste si ho chvália. Vysvätený bol najdôstojnejším pánom Jurajom, biskupom Päťkostolským v Bratislave, od ktorého prijal aj formáciu.“6

ŠTEFAN. Bol až do roku 1581 farárom v Rybníku, odkiaľ v tom istom roku prešiel do farnosti Oslany.7

DRAGOVICS MARTIN. Za farára v Oslanoch bol ustanovený 12. 2. 1665 a pôsobil tu dva roky. Dňa 30. 4. 1669 bol uvedený do farnosti Ružindol, tu pôsobil až do roku 1682.8

KAPRI JÁN. Objavuje sa v roku 1634 ako farár v Nitrianskej Blatnici. V roku 1647 je menovaný v katalógu kléru na písomný príkaz Juraja Lippaya za farára v Jacovciach, s filiálkou Tessár. Dňa 29. 5. 1667 bol uvedený za farára do Oslian, kde v roku 1674 dostal nástupcu. Od roku 1683 bol farárom v Bátovciach, kde mu vzbúrenci tak poškodili majetok, že bol nútený živiť sa žobraním.9

BARTÁNI MIKULÁŠ. Jeho priezvisko je uvádzané aj ako BARTHÁNY alebo BÁRSONYI. Narodil sa v roku 1630 a pochádzal z Liptova. Bol fyzikom a kazuistom. V roku 1657 sa stal farárom v Malých Kršteňanoch. Odtiaľ bol uvedený 12. 9. 1667 do Brezian, o rok neskoršie do farnosti a prepozitúry Nováckej a odtiaľ napokon 17. 5. 1674 do Oslian, kde pôsobil až do roku 1680.10

JURIKAY JÁN LAZAR. O tomto kňazovi, ktorý bol ustanovený za farára v Oslanoch 23. 3. 1680, hovorí aj jedna krátka anonymná informácia: „Chorý na oči, aj obetu slávi ťažko.“ Svojho nástupcu sa dočkal v roku 1700 až po dvadsiatich rokoch pôsobenia.11

MEDNYÁNSZKY JONÁŠ. Narodil sa v roku 1655. Dňa 30. 3. 1681 bol ustanovený za farára v Sučanoch v Turčianskej župe, ale už od 1. 7. toho istého roku bol preložený do Piešťan. Ďalším jeho pôsobiskom boli Kovárovce (1685), potom Stará Turá (1689) a Svätý Jur (1691), kde v roku 1699 Ján Volkra vykonal vizitáciu a o farárovi poznačil: „V 44. roku života a v 17. roku kňazstva je tu už 8 rokov farárom. Má niekoľko kníh a zakrátko bude mať nový breviár.“ Medzitým bol ustanovený do Sládkovičova (1689), skadiaľ 27. 4. 1700 prichádza do Oslian, aby tu pôsobil tri roky. Ďalším pôsobiskom bol Turčiansky sv. Martin (1703), odkiaľ bol Rákoczyho prívržencami násilne vyhnaný a ušiel do Starej Turej, kde bol 22. 7. 1706 uvedený do úradu. Do Turčianskeho sv. Martina sa častejšie pokúšal vrátiť a tak v roku 1709 bol druhýkrát ustanovený. Jeho posledným pôsobiskom bol Pobedim (1715), kde účinkoval až do 6. 11. 1719.12 Tam aj zomrel 5. 12. 1719.13

RAUKAY ŠTEFAN IGNÁC. Narodil sa v roku 1656. Pochádzal z Bratislavskej župy. Bol chovancom seminára sv. Štefana a teológiu ukončil na Pázmányho univerzite. Od roku 1690 bol farárom v Turčianskom sv. Jure, neskôr v Kostolnej Vsi (14. 8. 1692), odtiaľ už po mesiaci odišiel do Podolínca (16. 9. 1692). Ďalej účinkoval v Detve (1698) a vo Vrbovom (1699), kde začal písať matriky. Do Oslian bol preložený 13. 4. 1703 a pôsobil v tejto farnosti až do 27. 5. 1706, kedy sa stal hlavným správcom prepoštskej kaplnky v Novom Meste nad Váhom. Jeden rok bol farárom v Blatne (1709 – 1710), potom vo Velčiciach (1712) a v Moravanoch (1723) Posledným pôsobiskom, kde znovu bol iba jeden rok, bol Pobedim (22. 4. 1728 – apríl 1729).14

ANTALOVICS JÁN ŠTEFAN. 3. 12. 1701 prijal investitúru pre Nováky v Nitrianskej župe. Odtiaľ presne po ôsmich rokoch (3. 12. 1709) prišiel do mestečka Oslany, kde pôsobil do roku 1711. Počas jeho pôsobenia v Oslanoch bol 16. 11. 1707 pochovaný posledný evanjelik Juraj Para.15 Zomrel 14. 4. 1711.16

JASZLÓCZY JAKUB. Teológiu študoval na Pázmáneu.17 Od roku 1699 pôsobil vo Svätej Mare, odkiaľ administroval aj Svätý Ďur, kde počas Rákoczyho moci prišli evanjelickí farári, ktorí po uzavretí pokoja mu odovzdali miesto. V roku 1711 bol farárom v Oslanoch, kde v tom istom roku počas epidémie moru aj zomrel.18

TOMAŠOVIČ ANDREJ. Narodil sa roku 1684 v Podskalí, v Trenčianskej župe. Bol žiakom Generálneho seminára, v ktorom aj roku 1709 ukončil teológiu. Za kňaza bol vysvätený 2. 5. 1709 a osliansku farnosť prevzal počas stále trvajúcej morovej epidémie 18. 8. 1711. Napriek tomu sa veľmi horlivo venoval farnosti až do roku 1735.19

ŠKOLKA JAKUBEJ JURAJ. Narodil sa 27. 3. 1708 v Modre. Jeho rodičia sa volali Ján a Katarína Jakubej a jeho ďalšie priezvisko bolo pravdepodobne neskôr z neznámych dôvodov pridané. Ako farár v Oslanoch pôsobil v roku 1735, kedy sa stal okresným dekanom. O dvadsať rokov neskôr (1755) pôsobil v Prievidzi. Zomrel 18. 5. 1759.20

DOMANICKÝ MIKULÁŠ. Pochádzal z Domaniže z Trenčianskej župy. Štúdium teológie ukončil za 3 roky v roku 1730 v Červenom seminári. Roku 1733 bol inštalovaný v Dolnom Kubíne, skadiaľ 13. 10. 1755 prišiel do Oslian.21 Tu v roku 1756 začal stavať nový a väčší kostol, nakoľko dovtedajší bol vo veľmi úbohom stave.22 Nakoniec 12. 5. 1765 odišiel do Prievidze, kde 29. 5. 1767 zomrel.23

SILÁČEK JÁN. Narodil sa v Trenčíne a teológiu ukončil v Pázmáneu. Jeden rok pôsobil ako kaplán v Bojniciach (1757) a potom ako farár v Krásne (1758). V Oslanoch pôsobil dva roky (1765 – 1767). Stadiaľ, na príhovor provizora Juraja Husára a patróna Jána Pálffyho, odišiel za okresného dekana do Prievidze, avšak proti vôli Prievidžanov, čo vyvolalo vtedy známu vzburu žien, ktorú musela riešiť až vojenská vrchnosť. Mnohé ženy vtedy skončili aj v nitrianskej väznici. Nakoniec sa v roku 1790 zriekol svojho benefícia a odišiel do Šaštína, kde v tom roku aj zomrel.24

DUBINA ŠTEFAN JOZEF. Narodil sa 25. 10. 1730 v Malých Kršteňanoch.25 Štúdium teológie ukončil v Trnave v roku 1757 v generálnom kolégiu, kde sa okrem slovenčiny výborne naučil aj po maďarsky.26 Od roku 1757 bol kaplánom v Polomke, Dubine (1758), Ladiciach (1759) a v Čiernej (1759). V tom istom roku 7. 7. 1759 bol uvedený za farára vo svojom rodisku v Malých Kršteňanoch, skadiaľ 21. 8. 1767 prišiel do farnosti Oslany, s ktorou bol včlenený do Banskobystrickej diecézy.27

SCHESTÁKY JOZEF. Narodil sa 15. 8. 1750 v Ružomberku. Patril do Stánku Slovenského učeného tovarišstva v Banskej Bystrici.28 Hovoril slovensky, maďarsky a čiastočne nemecky. Za kňaza bol vysvätený v roku 1773. Slúžil v slovenskom jazyku.29 V roku 1776 bol kaplánom v Prievidzi a roku 1778 farárom v Kamenci pod Vtáčnikom, kde postavil novú faru. V roku 1790 prišiel do Oslian a stal sa okresným dekanom. Je autorom krátkej histórie Oslian. V roku 1802 sa stal čestným kanonikom a roku 1819 banskobystrickým kanonikom a cirkevným sudcom súdnej tabule Zvolenskej župy. Bol mužom jasného a prívetivého ducha. Zomrel 2. 1. 1823.30

SZENTIVÁNYI IMRICH. Narodil sa 15. 12. 1785 vo Svätom Jáne. Pochádzal zo 17 detí, z ktorých boli 3 kňazi. Študoval v Levoči, v Novom Meste, Trnave a v Pešti. Za kňaza bol vysvätený v roku 1807. Bol archivár a protokolista, v roku 1808 fiškus, konzistorial a biskupský sekretár (1810). Farárom v Oslanoch sa stal v roku 1813 a v roku 1826 dekanom. Od roku 1812 – 1814 organizoval postavenie oslianskej fary, pričom sa veľmi zadĺžil. Od roku 1827 spravoval Kremnické Bane a dva roky pred smrťou (1830) vykonával ešte úrad sudcu súdnej stolice tekovskej, liptovskej a zvolenskej župy. Bol učený a veľmi dobrý kazateľ. Zomrel 10. 12. 1832.31

SIMUNYI JURAJ. Narodil sa 17. 4. 1787 v Rybanoch. Za kňaza bol vysvätený v roku 1810. Kaplánom bol vo Zvolenskej Slatine, Novej Bani, Bojniciach a Žarnovici. V roku 1815 sa stal správcom farnosti v Slovenskej Ľupči, o rok neskôr v Oslanoch a znovu v Slovenskej Ľupči (1820). Ďalej pôsobil ako farár v Necpaloch a Martine (1821), v Bystričanoch (1822), v Rudne (1825), v Horných Hámroch (1830). V roku 1831 sa stal rektorom seminára a neskôr aj asesorom (1839). Nakoniec dostal hodnosť čestného kanonika (1852) a v roku 1865 sa stal aj sídelným banskobystrickým kanonikom. Zomrel 27. 11. 1877.32

HOLMIKY VINCENT. V Oslanoch pôsobil v rokoch 1828 až 1838.33 (Bližšie pozri tu)

DANISS ŠTEFAN. Narodil sa 29. 5. 1797. Za kňaza bol vysvätený v roku 1826. Kaplánom bol vo Valaskej, Badíne, Horných Hámroch, Vyhniach, Žarnovici, Novej Bani, Banskej Bystrici, Prievidzi a v Chrenovci. Ako správca farnosti pôsobil v Medzibrode, Jalnej, Moštenici, Oslanoch a v r. 1839 znovu v Badíne. Farárom bol v Čiernom Balogu (1840) a v Bacúrove (1844). Zomrel 1. 1. 1879 v Beňuši.34

TAKÁČ JOZEF. Narodil sa 1. 1. 1806 v Banskej Štiavnici. Za kňaza bol vysvätený v roku 1829. Ako kaplán pôsobil v Detvianskej Hute, Chrenovci, Tužine, Banskej Bystrici, Detve, Bojniciach a opäť v Chrenovci. Roku 1833 sa stal profesorom na gymnáziu v Banskej Bystrici. O rok neskôr sa dostal na faru do Ľubietovej, čo však bolo proti intenciám biskupa, preto sa jej musel zrieknuť a odísť za kaplána do Detvy. Farárom v Oslanoch sa stal v roku 1838, odkiaľ odišiel za správcu farnosti do Hornej Vsi. Zomrel 31. 5. 1873.35

ŠTANGA JÁN. Narodil sa 18. 11. 1814 v Kamenci pod Vtáčnikom. Za kňaza bol vysvätený v roku 1838. Kaplánom bol v Badíne, Chrenovci a Predajnej. Ako správca farnosti pôsobil v Ponikách (1839) a v Medzibrode (1842), kedy sa zároveň stal aj suplujúcim profesorom na gymnáziu v Banskej Bystrici. V roku 1852 bol farárom vo Vígľašskej Hute – Kalinke a v Kamenci pod Vtáčnikom. V roku 1856 bol menovaný za okresného dekana a farára v Oslanoch.36 Zomrel ako farár a zároveň osliansky vicearcidiakon na choleru 13. 10. 1866.37

HRIVNÁK JURAJ. Narodil sa 10. 8. 1819 vo Valči. Za kňaza bol vysvätený 25. 9. 1842.38 Kaplánom bol v Bojniciach, vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Ako správca farnosti pôsobil v Trnavej Hore. Farárom sa stal v roku 1845 v Mošovciach,39 odtiaľ 12. 2. 1867 prišiel do Oslian, kde bol40 postupne vymenovaný za okresného dekana (1872) a nitrianskeho archidiakona (1877). Zomrel 27. 7. 1898 na Starých Horách.41

UJVÁRI MATEJ. Narodil sa 10. 2. 1852 v Liptovskom Hrádku. Za kňaza bol vysvätený 2. 7. 1877.42 Mal dve kaplánske pôsobiská: Detvu a Banskú Bystricu. Farárom bol v Bystričanoch (1887) a od roku 1897 v Oslanoch, kde mu bol udelený titul čestného dekana (1927). Bol vysokej postavy a veľmi obľúbený v spoločnosti popredných ľudí. Jeho pôvodné priezvisko Zuskin bolo pomaďarčené na Ujvári.43 Ako osliansky farár stál pri založení „Jednoty“ v Oslanoch (23. 10. 1921), ktorá v obci vyvíjala kultúrnu a športovú činnosť a zároveň bol jej prvým predsedom.44 Zomrel 1. 5. 1932 a pochovaný je na oslianskom cintoríne, pri hlavnom kríži.45

PETIC PETER. Narodil sa 6. 6. 1901 v Nedožeroch – Brezanoch. Základnú školu navštevoval v rodných Nedožeroch. Gymnázium vyštudoval u Piaristov v Prievidzi a v Nitre. Teologické štúdia absolvoval v roku 1925 na Bohosloveckej fakulte v Olomouci a v Prahe. Ako kaplán a neskôr aj ako farár pôsobil v Oslanoch. Patril k predstaviteľom poslednej generačnej vrstvy národných buditeľov a pracoval aj v Spolku slovenských katolíckych akademikov Považan. V roku 1920 stál spolu s Jánom Mjartanom pri založení Spolku severonitrianskych akademikov. V Oslanoch sa stal predsedom školskej stolice, výboru Katolíckej jednoty žien, Orla, ako aj členom výboru obce a katechétom. Popri pastoračnej, národnobuditeľskej a osvetovej práci sa venoval aj výskumu národných a kultúrnych dejín hornonitrianskeho regiónu. Prispieval do viacerých periodík: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Kultúra, Slovenské pohľady, Náš kraj a zborník Spolok slovenských katolíckych akademikov Považan. Zanechal aj monografiu Národovci Hornej Nitry (Martin 1931). Vyzdvihoval nielen kultúrno – národný význam redakčného krúžku sústredeného okolo časopisu Náš kraj, ale aj vplyv rehole piaristov (od roku 1660), na Hornú Nitru, najmä pod vedením Pavla Frankoviča Horvátha a Františka Hanáka v období 17. a 18. storočia. Veľmi cenné sú aj jeho poznámky k monografii významného slovenského národovca Františka Šujanského (1832 – 1907) či Osobné a rodové mená slovenské (Ružomberok 1893). Nakoniec tento literárne činný kňaz zanechal v rukopise aj dielo Dejiny Hornej Nitry. Zomrel 15. 1. 1938 v Oslanoch46 a pochovaný je v rodných Nedožeroch.47

SZÓJÓZSEF VOJTECH. Narodil sa 7. 1. 1911 v Šőregu. Za kňaza bol vysvätený 23. 12. 1933. Ako kaplán pôsobil na Veľkom Poli (1934), v Detvianskej Hute (1934), v Čiernom Balogu (1935) a v Hriňovej (1936).48 V Oslanoch pôsobil v rokoch 1938 až 1939.49 Ešte ako bohoslovec teológie v Banskej Bystrici preložil do slovenčiny dielo Ladislava Dezidera Nánássyho, „Az emberi lélek – Ľudská duša“.50

HUŤKA JOZEF. Narodil sa 30. 3. 1906 v Medzibrode nad Hronom. Pochádzal z roľníckej rodiny. V detstve osirel, preto o jeho výchovu sa starala teta. Bol dobrosrdečný, priamej a otvorenej povahy. Základnú školu, gymnázium a vysokú školu bohosloveckú skončil v Banskej Bystrici. Za kňaza bol vysvätený 26. 4. 1931. Ako kaplán pôsobil na Starých Horách (1931), v Krupine (1931) vo Vrútkach (1935) a ako správca farnosti vo Vígľašskej Hute – Kalinke (1935). Do farnosti Oslany bol pridelený 1. 5. 1939, ale už od 1. 6. 1939 sa stal správcom farnosti Podkonice.51 V roku 1959 bol uväznený. Po desiatich rokoch sa stal správcom farnosti v Motyčkách. Zomrel 15. 2. 1972 a pochovaný je v Podkoniciach. 52

TOMEČEK VINCENT OFM. Narodil sa 14. 11. 1891 v Gbeloch. Za kňaza bol vysvätený v roku 1914 v reholi františkánov (OFM). Účinkoval v Malackách a Ostrihome. V rokoch 1916 – 1918 bol vojenským kňazom a nakoniec kaplánom v Beckove. Do služieb Banskobystrickej diecézy bol prijatý v roku 1921. Ako kaplán pôsobil na Starých Horách, v Banskej Bystrici, vo Zvolene, v Detve, Detvianskej Hute, Novej Bani a Oslanoch. V roku 1927 sa stal administrátorom a neskoršie aj farárom (1933) v Necpaloch. Od roku 1939 pôsobil ako správca farnosti a neskôr (1940) ako farár v Oslanoch, ktoré v čase jeho príchodu boli viac než rozhárané, čo sa mu aj podarilo upokojiť. V roku 1952 bol správcom farnosti na Ponikách, kde ho zatkli a väznili až do roku 1954. Bol veľmi prívetivý, človekom s uhladeným vystupovaním. Vynikal v speve (mal krásny tenor), čím si vedel získať aj širokú spoločnosť. Bol vynikajúcim kazateľom, ktorý vedel mnohých nadchnúť a povzbudiť. Taktiež bol obľúbený aj u biskupa Andreja Škrábika, ktorý sa zvykol uňho ubytovať, keď konal birmovky v Nitrianskom kraji a súčasne mu posielal aj chorľavých kaplánov na zotavenie. Bol patriotom, matičiarom, ktorý propagoval slovenskú literatúru. Po prepustení z tábora v Močenku (keďže nedostal štátny súhlas), sa živil prekladaním listín pre Maticu Slovenskú. V závere svojho života býval v Necpaloch. Zomrel 30. 11. 1956.53

LUKNÁR KAROL. Narodil sa 12. 11. 1911 v Rači. Za kňaza bol vysvätený 19. 6. 1938.54 V roku 1951 bol prijatý do dočasných služieb Banskobystrického biskupstva z rehole Milosrdných bratov. Ako správca farnosti pôsobil na Ponikách a v Oslanoch, v Očovej (1952) a v Žarnovici (1958). Zomrel 18. 6. 1977.55 Pochovaný je na cintoríne v Žarnovici.

ORŠIN ANTON. Narodil sa 28. 7. 1913 v Dolných Rykynčiciach. Za kňaza bol vysvätený 11. 6. 1944.56 Ako kaplán pôsobil v Jastrabej, v Kremnici, v Brezne (1945) a znovu v Kremnici (1946). V Oslanoch sa stal správcom farnosti v roku 1953, odkiaľ odišiel v roku 1970 za správcu farnosti do Partizánskeho. Od roku 1974 bol na odpočinku v Charitnom dome vo Vrbovom a zároveň jeho duchovným správcom. Zomrel 21. 11. 197857 a pochovaný je v Dolných Rykynčiciach.

HUDEC ŠTEFAN. Narodil sa 24. 9. 1912 v Nedašovciach. Za kňaza bol vysvätený 5. 2. 1939. Kaplánom bol v Čiernom Balogu, v Podkoniciach (1940) a v Detvianskej Hute (1941). Správcom farnosti bol v Hrachovišti (1945) a v Horných Hámroch (1947), kde bol v roku 1951 vymenovaný za okresného dekana pre novobanský okres. Od roku 1963 sa stal správcom farnosti v Brezne a o rok neskôr breznianskym okresným dekanom. Správcom farnosti Oslany bol od roku 1970.58 Zomrel 22. 12. 1986 a pochovaný je v Žabokrekoch nad Nitrou.

KANIANSKY JOZEF. Narodil sa 17. 11. 1944 v Hradci pri Prievidzi. Za kňaza bol vysvätený 23. 6. 1968 v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Novej Bani (1968) a vo Zvolene (1970). Spravoval tieto farnosti: Sliač (1975), Zvolen (1978), Tŕnie (1980), Oslany (1982), Sklené Teplice (1984) a Žiar nad Hronom (1988). V roku 1990 sa stal znovu farárom v Sklených Tepliciach a o rok neskôr v Medzibrode a v Benuši (1995). Od roku 1997 bol správcom Katedrálneho kostola v Banskej Bystrici59 a dekanom. Od roku 2005 je administrátorom vo farnosti Tŕnie.

OLIŠ RUDOLF. Narodil sa 30. 7. 1951 v Dolnej Súči. Za kňaza bol vysvätený 10. 6. 1979 v Bratislave. Jeho jediným kaplánskym miestom bola Nová Baňa (1979). Od roku 1981 pôsobil ako správca farnosti v Turčianskom Ďure a od roku 1984 v Sklených Tepliciach a v Oslanoch, kde pôsobil až do roku 1990. V tom istom roku odišiel za farára do Krupiny, neskôr do Očovej (1992) a od roku 1993 je farárom v Handlovej.60

HEGEDÜŠ GAŠPAR. Narodil sa 14. 7. 1942 v Dulovciach. Za kňaza bol vysvätený 14. 2. 1965 v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Novej Bani (1965), vo Zvolene (1966) a v Hriňovej (1969). Od roku 1969 bol správcom farnosti Sása a od roku 1972 v Krupine. Farnosť Oslany spravoval jeden rok (1990 – 1991), odkiaľ odišiel na invalidný dôchodok. Po zlepšení zdravotného stavu sa stal farárom v Sklených Tepliciach (1993) a v roku 1995 odišiel na zahraničné štúdiá. Od roku 1998 pôsobí v USA.61

ZÁHORSKÝ JÚLIUS. Narodil sa 20. 3. 1929 v Žiari nad Hronom. Za kňaza bol vysvätený 22. 6. 1969. Ako kaplán pôsobil v Handlovej (1969) a v Novej Bani (1970). Od roku 1973 bol správcom farnosti Lutila. V roku 1978 spravoval farnosť Vyhne a v roku 1984 Lovčicu – Trubín. Farárom v Oslanoch bol od roku 199162 až do 12. 10. 1997.63 Zomrel 16. 3. 2000 v 71. roku života a v 31. roku kňazstva v Charitnom dome v Beckove.64 Pochovaný je na cintoríne v Beckove.

HLAVÁČIK MIROSLAV. Narodil sa 11. 7. 1964 v Žiari nad Hronom. Za kňaza bol vysvätený 19. 6. 1993 v Kremnici. Ako kaplán pôsobil v Martine (1993) a v Novej Bani (1994). V roku 1996 sa stal farárom v Čereňanoch,65 odkiaľ excurendo spravoval aj farnosť Oslany (1997 – 1999).66 Počas jeho pôsobenia bola v Oslanoch postavená nová farská budova.67 V roku 1999 sa stal farárom vo farnosti Hriňová.68 Od roku 2004 je farárom a dekanom v Žiari nad Hronom.

MAŤKO PETER. Narodil sa 26. 1. 1973 v Martine. Za kňaza bol vysvätený 28. 6. 1997 v Martine. Ako kaplán pôsobil v Bojniciach (1997) a v Partizánskom (1998).69 Za administrátora vo farnosti Oslany bol ustanovený roku 1999 a pôsobil v nej dva roky.70 Z Oslian bol v roku 2001 preložený do farnosti Medzibrod.71

PÁRNIČAN PAVOL. Narodil sa 11. 12. 1952 v Bzovskej Lehôtke. Za kňaza bol vysvätený 17. 6. 1984 v Banskej Bystrici. Ako kaplán pôsobil v Detve (1984) a vo Zvolene (1985). Spravoval farnosť Očová (1986) a kostol svätej Alžbety v Banskej Bystrici (1990). Od roku 1992 bol pomocným duchovným v Detve a o rok neskôr aj jej správcom. Farárom bol v Priechode (1995) a v Medzibrode (1997), kde začal aj štúdium na Pápežskej teologickej akadémii (PAT) v Krakove (Poľsko), ktoré ukončil licenciátom z teológie v roku 2000. V tom istom roku začal prednášať sakrálne umenie na Teologickom inštitúte v Banskej Bystrici – Badíne.72 Vo farnosti Oslany pôsobí od roku 2001.73 Počas pôsobenia v tejto farnosti získal na uvedenej akadémii v Krakove doktorát z histórie umenia.74

1 Porov. Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungarie Illustrantia.–Rationes Collectorum Pontificiorum in Hungaria I., s. 190.

2 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 1059.

3 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 407.

4 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 867. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 369.

5 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 599.

6 Porov. BUCKO, V.: Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564, s. 210; 221.

7 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 407.

8 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 548.

9 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 673.

10 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 483.

11 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 668.

12 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 780.

13 Porov. Necrologium Sacerdotum Archi–dioecesis Strigoniensis AB Anno 1737–1889, s. 220.

14 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 886.

15 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 469–470.

16 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 9.

17 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 656.

18 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 90.

19 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 979.

20 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 189.

21 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 546.

22 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 406.

23 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 546.

24 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 185.

25 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 45.

26 Porov. BERCHTOLD, F.: Kanonická vizitácia, 1780, s. 5.

27 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 550.

28 Porov. RADVÁNI, H.: Slovenské učené tovarišstvo organizácia a členstvo 1792–1796, s. 80.

29 Porov. ZERDAHELY, G.: Kanonická vizitácia, 1805, b. X. 1.

30 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 172.

31 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 184.

32 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 176.

33 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 72.

34 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 38.

35 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg zosnulých kňazov Banskobystrickej diecézy od jej založenia, s. 109.

36 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg zosnulých kňazov Banskobystrickej diecézy od jej založenia, s. 108.

37 Porov. Historia domus II., s. 26.

38 Porov. Schematismus Dioecesis Neosoliensis, 1894, s. 101.

39 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg zosnulých kňazov Banskobystrickej diecézy od jej založenia, s. 44.

40 Porov. Historia domus II., s. 26.

41 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg zosnulých kňazov Banskobystrickej diecézy od jej založenia, s. 44.

42 Porov. Schematismus Dioecesis Neosoliensis, 1894, s. 111.

43 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 201.

44 Porov. ŠUCHTER, T.: 70. výročie založenia organizovaného športu v Oslanoch 1922-1992, s. 9.

45 Porov. Náhrobný kameň na cintoríne v Oslanoch.

46 Porov. LETZ, J.: Petic Peter. In: PAŠTEKA, J. A KOL.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, s. 1072–1073.

47 Porov. Rok 1938. Vymenovanie P. Petica za farára v Oslanoch. In: Historia domus III.

48 Porov. Schematismus dioecesis Neosoliensis. 1937, s. 132.

49 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 72.

50 Porov. NÁNÁSSY, L, D.: Ľudská duša. Banská Bystrica: Kníhtlačiareň Ondreja Žabku, 1932, s. 7; 10.

51 Porov. Schematismus dioecesis Neosoliensis. Banská Bystrica: Typis Andreae Žabka, 1941, s. 136.

52 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg zosnulých kňazov Banskobystrickej diecézy od jej založenia, s. 46.

53 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg kňazov, s. 198.

54 Porov. Schematizmus Slovenských katolíckych diecéz, s. 47.

55 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg zosnulých kňazov Banskobystrickej diecézy od jej založenia, s. 70.

56 Porov. Schematizmus Slovenských katolíckych diecéz, s. 48.

57 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg zosnulých kňazov Banskobystrickej diecézy od jej založenia, s. 85.

58 Porov. Schematizmus Slovenských katolíckych diecéz, s. 192.

59 Porov. Schematizmus Banskobystrickej diecézy 2001, s. 123.

60 Porov. Schematizmus Banskobystrickej diecézy 2001, s. 136

61 Porov. Schematizmus Banskobystrickej diecézy 2001, s. 118–119.

62 Porov. BRENDZA, G.: Schematizmus banskobystrickej diecézy 1995. Partizánske: Expresprint, 1995, s. 115.

63 Porov. Rok 1997. In: Historia domus III.

64 Porov. Acta curiae episcopalis Neosoliensis 2/2000, s. 14.

65 Porov. Schematizmus Banskobystrickej diecézy 2001, s. 119.

66 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 72.

67 Porov. Rok 1998. In: Historia domus III.

68 Porov. Schematizmus Banskobystrickej diecézy 2001, s. 119.

69 Porov. Schematizmus Banskobystrickej diecézy 2001, s. 131.

70 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 72.

71 Porov. Rok 2001. In: Historia domus III.

72 Porov. Schematizmus Banskobystrickej diecézy 2001, s. 137.

73 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 72.

74 Porov. Rok 2005. Ukončenie štúdia. In: Historia domus III.

9

Ponuka

Skratky v menu

C-19 a naša farnosť

Prvoprijímajúci
Birmovanci
Miništranti
Bioetika

Obec Oslany

Katechézy
sv. otca Františka

   List Galaťanom
   Uzdraviť svet
   Sviatosti

Ukončené:
   Blahoslavenstvá
   Dekalóg
   Modlitba
   Otče náš
   Svätá omša

Zo života Cirkvi...


Dnešné liturgické čítania

TV Lux - naživo


Aktuality z TkKBS:

 Svätec dňa
MenoSvatca
Rádio Vatikán
Dnešné vysielanie
(aktívne po 20:15)

Včerajšie vysielanie

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev farnosť Oslany
Námestie slobody č. 583/20
Oslany 972 47

Tel.: 046/549 11 18
e-mail: oslany@fara.sk
web: faraoslany.sk

IČO: 31939465
DIČ: 2021272165

Bankové spojenie:
SK38 0900 0000 0003 7182 7867 (Slovenská sporiteľňa)

Kde nás nájdete?

48.62955113, 18.468564749

48° 37' 46.3840697" N
18° 28' 6.8330956" E

Vyhľadávanie v Biblii

(pomôcka: ako vyhľadávať?)

Zvoľ preklad:

Widget od: Moja Biblia


26,600 návštev
72,671 zobrazení
2.73 zobrazení / návštev
nach oben