Farnosť Oslany

Pozeráte si:
Domov Domov Bol vydaný nový misál

Bol vydaný nový misál

Nové vydanie Misála zohľadňuje doslovnejší preklad latinského originálu (namiesto doterajšieho analogického, ktorý zvýraňoval viac významovosť slovenských výrazov). Či je to výhra, alebo nie, nechám na posúdenie každému osobne. V každom prípade to prináša i zmeny v "napočúvanom" texte. Nový Misál bude záväzné používať od 1. januára 2022. Pozrite si zmeny...


Texty ľudu ostávajú bez zmeny (jedinou zmenou je úprava zvolania pri príprave obetných darov, ktoré sa hovorí, len ak sa nespieva).
Úpravy v omšovom poriadku
Evanjelium - požehnanie diakona
 
 

Pán nech je v tvojom srdci i na tvojich perách, aby si dôstojne hlásal jeho evanjelium. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

 

Pán nech je v tvojom srdci i na tvojich perách, aby si dôstojne a náležite hlásal jeho evanjelium. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Cieľom úpravy je presnejšie vyjadriť v slovenskom preklade latinské „digne et competenter“.


Evanjelium - tiché modlitby kňaza
 
 

Všemohúci Bože, očisť mi srdce i pery, aby som dôstojne hlásal tvoje sväté evanjelium.

Slová svätého evanjelia nech zmyjú naše previnenia.

 

Všemohúci Bože, očisť mi srdce i pery, aby som mohol dôstojne hlásať tvoje sväté evanjelium.

Slová evanjelia nech zmyjú naše previnenia.

Pri modlitbe kňaza bolo potrebné v slovenčine vyjadriť aj latinské „valeam“. Slovenské znenie sa preto upravuje na: „aby som mohol dôstojne hlásať“. V modlitbe po prečítaní evanjelia sa vynecháva "svätého", nakoľko nie je v latinskom origináli.


Príprava obetných darov
 
 

Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Obetujeme ho tebe ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života. 
Ľud: Zvelebný Boh naveky!

 

Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, pretože sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Obetujeme ti ho ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života.
Ľud: Požehnaný Boh naveky!

 
   

Tajomstvo tejto vody a vína nech nás spojí s božstvom Ježiša Krista, ktorý láskavo prijal našu ľudskú prirodzenosť. 

 

Tajomstvo tejto vody a vína nech nám dá účasť na božstve toho, ktorý láskavo prijal našu ľudskú prirodzenosť. 

 
 
 

Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali toto víno. Obetujeme ho tebe ako plod viniča a práce ľudských rúk, aby sa nám stalo duchovným nápojom.
Ľud: Zvelebný Boh naveky!

 

Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, pretože sme z tvojej štedrosti prijali toto víno. Obetujeme ti ho ako plod viniča a práce ľudských rúk, aby sa nám stalo duchovným nápojom. 
Ľud: Požehnaný Boh naveky!

V obnovenom omšovom poriadku po Druhom vatikánskom koncile boli pôvodné modlitby kňaza počas obetovania nahradené stolovými modlitbami inšpiirovanými starozákonnou tradíciou. V tomto kontexte „benedictus“ sa správne vyjadruje ako „požehnaný“, čím sa označuje atribút, vlastnosť Boha. Môžeme nájsť terminologicky paralelné miesta v Starom zákone. Za zmienku stojí, že v Sanctus, ktorého text je inšpirovaný Starým zákonom, sa „benedictus, qui venit“ prekladá „požehnaný, ktorý prichádza“ a nie "zvelebený, ktorý prichádza".
V Starom zákone sa často označuje Boh termínom „požehnaný“ a takto začínajú mnohé modlitby. Boh nie je požehnaný v zmysle výsledku požehnania, ale ako ten, ktorý má silu, a preto v jeho mene aj my môžeme požehnávať. V pozadí tohto termínu je hebrejský výraz „baruch“. „Požehnaný“ evokuje aj výraz obdivu a vďaky. 
Súčasný preklad „Deus universi“ ako „Pane svetov“ sa upravuje v zmysle tradície latinskej euchológie, v ktorej je to rozšírený výraz. Vyjadruje sa ním, že Boh je Pánom všetkého, čo stvoril. Preto navrhujeme preklad „Bože všetkého stvorenia“. Nie je nám známy iný preklad v modernom jazyku, ktorý by vyjadroval čosi podobné ako je naše súčasné „Pane svetov“.
Úprava dlhšej formy zámena „tebe“ na krátku formu „ti“ je v podstate gramatická oprava. Dlhšia forma sa správne používa len spolu s predložkou (napr. k tebe).
V odpovedi ľudu je potrebné urobiť rovnakú úpravu, ako je to v úvode modlitby kňaza. „Benedictus Deus“ sa prekladá ako „Požehnaný Boh“.


Výzva po príprave darov
 
 

Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu všemohúcemu.

 

Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila všemohúcemu Bohu Otcovi.

Úprava „všemohúcemu Bohu Otcovi“ je korektúrou vzhľadom na súčasnú slovenčinu.


Dialóg pred prefáciou
 
 

Vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu.

 

Vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu.

Pri úprave tretej výzvy kňaza v dialógu pred prefáciou ide o korekciu inverzného slovosledu.


Konsekračné slová nad chlebom
 
 

Vezmite a jedzte z neho všetci: toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.

 

Vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.

V konsekračných slovách sa v slovenčine pridáva vyjadrenie latinského „enim“, ktoré nie je v tomto prípade bezvýznamnou hovorovou vsuvkou. „Enim“ premosťuje dve vety. „Toto je moje telo“ nie je obyčajná oznamovacia veta. Ona závisí od predchádzajúcej vety, dáva jej zmysel a odôvodňuje ju: vezmite a jedzte, lebo toto je moje telo. Inštrukcia Liturgiam authenticam v bode 57c žiada, aby sa v preklade zachovala kauzalita, ktorú „enim“ vyjadruje. Zároveň inštrukcia nalieha, aby v preklade sviatostných formúl boli všetky latinské slová presne vyjadrené v modernom jazyku.


Konsekračné slová nad kalichom
 
 

Vezmite a pite z neho všetci: toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.

 

Vezmite a pite z neho všetci, lebo toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.

Pridáva sa spojka "lebo", ktorá vyjadruje latinské "enim" podobne ako v slovách nad chlebom.
Preklad latinského "pro multis" sa upravuje na doslovnejšie "za mnohých". Ide o požiadavku pápeža Benedikta XVI., ktorej hlavné odôvodnenia sú:
Rímsky rítus, v latinčine, vždy obsahoval výraz pro multis, a nikdy nie pro omnibus v konsekračných slovách vína. Preklad „za všetkých“ sa začal používať iba v niektorých krajinách počas posledných tridsať rokov. Źiadna eucharistická modlitba alebo anafora, ktorú používajú rôzne cirkvi, neobsahovala výraz rovnocenný pro omnibus. Vo všetkých anaforách, ktoré používajú rôzne východné obrady, Ambroziánsky rítus a Hispánsko-mozarabský rítus sa nachádza rovnocenný výraz spojeniu pro multis. Formula „za mnohých“ je verným prekladom "pro multis", pričom výraz „za všetkých“ predstavuje predovšetkým nejakú interpretáciu alebo akési vysvetlenie, ktoré prislúcha vlastnému kontextu katechézy. Tým sa nespochybňuje, že Ježiš Kristus zomrel na kríži za všetkých, mužov a ženy, bez výnimky (porov. Jn 11, 52; 2 Kor 5, 14 – 15; Tít 2, 11; 1 Jn 2, 2); Ježiš Kristus je sám a jediný Spasiteľ celého ľudstva, jediný prostredník medzi Bohom a človekom.
Pozri tiež
 List Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí o preklade „pro multis“ pri konsekračných slovách nad kalichom.


Doxológia eucharistickej modlitby
 
 

Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.

 

Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote Ducha Svätého všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.

Súčasné slovenské znenie vyjadruje, že Duch Svätý sa pridáva do jednoty Otca a Syna. Latinský originál však hovorí o jednote, ktorú v Najsvätejšej trojici vytvára Duch Svätý (in unitate Spiritus Sancti). Potvrdzuje to už výklad Fulgencia Ruspenského zo 6. storočia a chápe to tak i významný autor Jungmann. Podľa neho formula vyjadruje, že Syn Boží, Ježiš Kristus, žije a kraľuje ako Boh, lebo je spojený s Otcom v Duchu Svätom, t.j. putom jednoty, ktorým je Duch Svätý.
Redaktorom súčasného znenia toto bolo známe, ako o tom svedčí Dr. Blatnický vo svojom článku v časopise Diakonia (č. 3-4, 1981, s. 258). Dokonca konštatuje, že všetky známejšie preklady tlmočia latinský výraz doslovne „v jednote Ducha Svätého“.
Tu treba upozorniť i na výklad, ktorý Jungmann podáva v inom diele (Messe im Gottesvolk, Freiburg 1970): ide o skarokresťanskú doxológiu, ktorá bola v Cirkvi všeobecne rozšírená v 3. a 4. storočí – chvála Boha, skrze Krista, v Duchu Svätom, čo bola zároveň základná klasická formula kresťanskej modlitby. To je aj to, čo konáme v eucharistickej modlitbe – chválime Boha Otca, skrze Krista v Duchu Svätom.


Embolizmus po Modlitbe Pána
 
 

Prosíme ťa, Otče, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.

 

Prosíme ťa, Pane, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame blaženú nádej a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.

Ide o spresnenie prekladu podľa latinského originálu "Libera nos, Domine" a "expectantes beatam spem".


Obrad prijímania - tiché modlitby kňaza
 
 

Telo a krv nášho Pána Ježiša Krista, spojené v tomto kalichu, nech nám prijímajúcim osožia pre život večný.

 

Toto zmiešanie Tela a Krvi nášho Pána Ježiša Krista nech nám prijímajúcim osoží pre večný život.

Doslovnejší preklad latinského: Hæc commíxtio Córporis et Sánguinis Dómini nostri Iesu Christi fiat accipiéntibus nobis in vitam ætérnam.

 
 
 

Pane Ježišu Kriste, Syn Boha živého, ty si z vôle Otca a za spoluúčinkovania Ducha Svätého svojou smrťou oživil svet. Týmto svojím presvätým telom a krvou zbav ma všetkých mojich hriechov a každého zla. Daj, aby som sa vždy pridržiaval tvojich prikázaní, a nikdy nedopusť, aby som sa odlúčil od teba.

 

Pane Ježišu Kriste, Syn Boha živého, ty si z vôle Otca a za spoluúčinkovania Ducha Svätého svojou smrťou oživil svet. Skrze svoje presväté Telo a Krv osloboď ma od všetkých mojich neprávostí a od každého zla. Daj, aby som sa vždy pridržiaval tvojich prikázaní, a nikdy nedopusť, aby som sa odlúčil od teba.

 
 
 

Telo Kristovo nech ma zachová pre život večný.
Krv Kristova nech ma zachová pre život večný.

 

Telo Kristovo nech ma zachová pre večný život.
Krv Kristova nech ma zachová pre večný život.

 
 
 

Pane, čo sme prijali ústami, nech očistí a posvätí naše srdce, a čo sme prijali pod spôsobom časných darov, nech sa nám stane zárukou večného života.

 

Pane, čo sme prijali ústami, nech očistí naše srdce a časný dar nech sa nám stane zárukou večného života.

Dôvodom zmien je spresnenie prekladu, aby bol vernejší latinskému originálu. 


Záverečné obrady - požehnanie biskupa
 
 

Nech je zvelebené meno Pánovo.

 

Nech je požehnané meno Pánovo.

Úprava výzvy „nech je požehnané meno Pánovo“ má rovnaké odôvodnenie ako úprava modlitieb pri príprave obetných darov. Ide o starozákonný kontext – v Starom zákone sa takéto vyjadrenie nachádza na mnohých miestach.


Záverečné obrady - formuly prepustenia
 
 

Iďte v mene Božom.

 

Choďte v mene Božom.
Choďte a ohlasujte Pánovo evanjelium.
Choďte v pokoji a oslavujte Pána svojím životom.
Choďte v pokoji.

Upravuje sa doterajšie "iďte" na "choďte". Zároveň sú pridané ďalšie tri možné výzvy, ktoré pridáva tretie typické vydanie misála.


Ponuka

Synoda 2021-2023

Skratky v menu

C-19 a naša farnosť

Prvoprijímajúci
Birmovanci
Miništranti
Bioetika

Obec Oslany

Katechézy
sv. otca Františka

   Svätý Jozef
   Uzdraviť svet
   Sviatosti

Ukončené:
   List Galaťanom
   Blahoslavenstvá
   Dekalóg
   Modlitba
   Otče náš
   Svätá omša

Návšteva Slovenska

Zo života Cirkvi...


Dnešné liturgické čítania

TV Lux - naživo


Aktuality z TkKBS:

 Svätec dňa

Obrátenie sv. Pavla

Rádio Vatikán
Dnešné vysielanie
(aktívne po 20:15)

Včerajšie vysielanie

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev farnosť Oslany
Námestie slobody č. 583/20
Oslany 972 47

Tel.: 046/549 11 18
e-mail: oslany@fara.sk
web: faraoslany.sk

IČO: 31939465
DIČ: 2021272165

Bankové spojenie:
SK38 0900 0000 0003 7182 7867 (Slovenská sporiteľňa)

Kde nás nájdete?

48.62955113, 18.468564749

48° 37' 46.3840697" N
18° 28' 6.8330956" E

Vyhľadávanie v Biblii

(pomôcka: ako vyhľadávať?)

Zvoľ preklad:

Widget od: Moja Biblia


41,040 návštev
111,954 zobrazení
2.73 zobrazení / návštev
nach oben
Zavrieť   X

Pavol, apoštol

Svätý

Sviatok: 29. jún; 25. január – Obrátenie sv. Pavla

* medzi 5 – 10 Tarzus, Turecko

† medzi 60 – 68 Rím

Význam mena: malej postavy (lat.)

Atribúty: kniha, meč

Patrón teológov, duchovných pastierov, tkáčov, výrobcov stanov, košikárov, lanárov, sedlárov, robotníkov, katolíckej tlače; za dážď a úrodu; proti strachu a úzkosti, pri ušných problémoch, kŕčoch, pri uštipnutí hadom, pri búrke a krúpoch

Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Rodičia mu dali dve mená: Šavol (Saulus – meno prvého židovského kráľa) a Pavol (Paulus – malý). Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom – ako správny Žid – sa vyučil stanárskemu remeslu. Vyrábal stany alebo lodné plachty, čo bol vtedy veľmi hľadaný tovar.

V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom. Zahorel nenávisťou proti novému učeniu, ktoré hlásal Ježiš Kristus a jeho apoštoli. Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Nekameňoval ho síce priamo, ale strážil šaty katom. Potom si vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku. No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus. Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo. Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. On im však ušiel (jeho učeníci ho spustili v koši cez hradby – Sk 9,19-25) a odišiel na juh do púšte, ktorá siaha až do Arábie, aby sa pripravil na apoštolský úrad. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál – kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene. Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu. Potom spolu s Barnabášom zamierili do Antiochie, kde hlásali evanjelium medzi pohanmi.

V Antiochii dostal milosť, že bol „uchvátený až do tretieho neba“. Aby však nespyšnel, bol mu daný do tela osteň, satanov posol, aby sa nevyvyšoval. (2 Kor 12) Z Antiochie sa potom vrátil do Jeruzalema, kde bol spolu s Barnabášom „oddelený“, to znamená, že ich oficiálne poverili hlásať evanjelium. „Oddeliť“ znamená v našom zmysle vysvätiť. V roku 47-48 spolu s Jánom Markom (Marek evanjelista) a Barnabášom vykonal prvú misijnú cestu na Cyprus a do južných provincií Malej Ázie (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe). Založili nové cirkevné spoločenstvá, ale zakúsili aj veľa prenasledovania. Druhá misijná cesta sa udiala v rokoch 49-52 v spoločnosti Sílasa do Malej Ázie a na európskom kontinente (Filipy, Solún, Atény a Korint). Počas tretej misijnej cesty (53-58) sa tri roky zdržal v Efeze. Prostredníctvom spolupracovníkov založil kresťanské spoločenstvá v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole. Kvôli prenasledovaniu musel z Efezu odísť cez Macedónsko do Korintu. Späť do Jeruzalema sa vrátil cez Macedónsko, Troadu, Milét, Týrus a Cézareu. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu (2 Kor 11,16-33). V Jeruzaleme ho uväznili a vďaka tomu sa dostal do Ríma.

V Ríme bol vo väzení, jeho jediným verným spoločníkom bol Lukáš (evanjelista). Posledné roky jeho života sú však pre nás zahalené tajomstvom. Pravdepodobne ho v Ríme z väzenia prepustili, počas Nerónovho prenasledovania kresťanov asi nebol v Ríme, snáď bol vtedy v Španielsku alebo na Východe. Bol v Macedónsku, Efeze, v Miléte, v Troade, na Kréte a zrejme aj v Nikapole, kde ho asi znovu uväznili a odviedli do Ríma (asi r. 67). Je s ním iba Lukáš. Po odsúdení ho sťali mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. Toto miesto sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika sv. Pavla, ktorá bola dokončená r. 1854.

Sv. Pavol sa zvykne nazývať „apoštolom národov“, pretože je najväčším misionárom všetkých čias a jeho listy sa čítajú ako Božie slovo na celom svete.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X